Úsek diaľnice D1 Hubová – Ivachnová ide do finále

Úsek diaľnice D1 Hubová – Ivachnová ide do finále


Cieľom projektu je dobudovať základný diaľničný ťah diaľnice D1 Hubová – Ivachnová so štvorpruhovou komunikáciou v značne náročnom území okresu Ružomberok. Projekt sa nachádza na strednom Slovensku, v žilinskom regióne. Diaľnica D1 nahradí a doplní existujúcu dvojpruhovú cestu prvej triedy I/18. Po ukončení výstavby predmetného úseku D1 sa vytvoria podmienky na podstatné odľahčenie dopravy a výrazné zlepšenie dopravno-prevádzkových podmienok pre tranzitnú dopravu v danom území.

Diaľnica D1 je súčasťou multimodálneho koridoru V.a Terst – Bratislava (s prepojením na Viedeň) – Žilina – Košice – Užhorod a Žilina (s pripojením koridoru VI, sever – juh) – Čadca – Katovice – (Varšava) – Gdaňsk. Začiatok úseku diaľnice D1 Hubová – Ivachnová priamo nadväzuje na pripravovaný úsek D1 Turany – Hubová. Začína sa v staničení km 0,000 mimoúrovňovou križovatkou Hubová, kde je diaľnica napojená na existujúcu cestu I/18. Trasa pokračuje smerom na východ mostným objektom SO 201-00, ktorým prekonáva cestu I. triedy I/18, rieku Váh a železničnú trať Košice – Žilina.

Ďalej vedie severným svahom údolia Váhu ponad obec Hrboltová, kde vchádza do tunela Čebrať, realizovaným pod rovnomenným horstvom, a vychádza z neho na východnej strane pred mimoúrovňovou križovatkou Likavka. Odtiaľ trasa pokračuje popod hrad Likavka severným obchvatom obcí Martinček a Lisková a mostným objektom SO 216-00 v km 12,300 – 12,700 prekonáva cestu III. triedy Liptovská Teplá – Lisková, železničnú trať Košice – Žilina a rieku Váh. Následne sa nový úsek diaľnice v staničení km 15,275 na svojom konci plynule napojí pri obci Ivachnová na sprevádzkovaný úsek diaľnice D1 smerom na Liptovský Mikuláš.

Obr. 1: Prehľadná situácia stavby Diaľnica D1 Hubová – Ivachnová

Súčasťou stavby je aj úprava cesty I/18 v dĺžke 768,49 m v križovatke Hubová, pripojenie cesty I/59 v križovatke Likavka vytvorením dvoch nových kruhových križovatiek a preložka cesty I/18 v dĺžke 989,62 m vrátane premostenia ponad budúcu diaľnicu pri Ivachnovej. Objednávateľom stavby je Národná diaľničná spoločnosť, a. s., zhotoviteľom je Združenie Čebrať, tvorené spoločnosťou VÁHOSTAV, a. s., a vedúcim členom OHLA ŽS, a. s.

Projektové a inžinierske činnosti pre zhotoviteľa vykonáva v pozícii generálneho projektanta združenie pod vedením spoločnosti DOPRAVOPROJEKT, a. s., a s druhým členom spoločnosťou GEOCONSULT, spol. s r. o. Stavba sa realizuje podľa zmluvných podmienok pre technologické zariadenie a projektovanie a realizáciu FIDIC (žltá kniha).

Skutočnosti, ktoré významne ovplyvnili termíny realizácie a rozsah stavby

Stavba Diaľnica D1 Hubová – Ivachnová sa realizuje v zmysle zmluvy o dielo uzatvorenej 7. 11. 2013 medzi objednávateľom a zhotoviteľom a jej dodatkov. Po jej podpise sa začali neodkladne prípravné práce na stavenisku. V rámci overovania projektových podkladov nevyhnutných na vypracovanie realizačnej dokumentácie sa zistili nepredvídateľné nepriaznivé geologické podmienky v lokalite plánovaného západného portálu tunela Čebrať, v dôsledku ktorých boli pokynom stavebného dozoru vo februári 2015 prerušené práce v tomto tuneli a na trase diaľnice v km 2,0 až 4,0.

Zhotoviteľ priebežne overoval geologické podmienky na celej trase stavby, na základe čoho bolo potrebné navrhnúť zmeny, resp. nové technické riešenia aj na ďalších stavebných objektoch stavby. V súlade s novými zisteniami boli vypracované projektové podklady, na základe ktorých objednávateľ rozhodol o zmene trasovania tunela.

Obr. 2: Prehľadná situácia pôvodnej a novej trasy tunela Čebrať

V auguste 2018 nadobudlo právoplatnosť Záverečné stanovisko MŽP SR (EIA) pre zmenenú trasu diaľnice D1 Hubová – Ivachnová a stavebný dozor mohol vydať pokyn na začatie prác na geologickej úlohe, ako aj na ostatných objektoch s platným stavebným povolením. V plnom rozsahu boli obnovené aj práce na hlavnej trase v km 6,0 – 15,0. Pre staničenie v km 0,0 až 6,0 bolo nevyhnutné vypracovať novú dokumentáciu pre územné rozhodnutie (DÚR), ktorá zohľadňovala podmienky vydanej EIA.

Nové územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v apríli 2020 a na základe toho došlo aj k úprave objektovej skladby stavby. Následne bol v auguste 2020 predložený aj čistopis vyvolanej zmeny stavby pred dokončením. Z dôvodu urýchlenia výstavby a po zohľadnení kritickej cesty stavby došlo k rozdeleniu žiadosti o vydanie stavebného povolenia (SP) samostatne na zmenu trasy v staničení km 0,0 až 6,0 (SP právoplatné od mája 2021) a na stabilitné opatrenia v km 11,0 – 12,3 a v km 15,0 (SP právoplatné od marca 2022).

Základný rozsah stavby

Objektová skladba stavby v zmysle uzavretej zmluvy o dielo obsahovala 199 stavebných objektov (SO) a 1 objekt všeobecných položiek (VP). Na základe opísaných skutočností v predchádzajúcom odstavci sa z nej nerealizuje alebo sa čiastočne zrealizovalo 21 SO, pribudlo 30 nových SO a z pôvodnej objektovej skladby bolo zmenených 51 SO. Na stavbe sa realizuje 15,275 km hlavnej trasy diaľnice ako štvorpruhovej, smerovo rozdelenej komunikácie kategórie D26,5/100. Diaľnica bude na existujúce cesty I. triedy napojená v križovatke Hubová (I/18) na začiatku úseku v km 0,0 a v križovatke Likavka (I/59) v km 6,5.

Trasa sa následne plynulo napojí na existujúcu diaľnicu pri obci Ivachnová. Jej súčasťou je aj tunel Čebrať v celkovej dĺžke 3,6 km, ktorý je navrhnutý ako dvojrúrový cestný tunel kategórie 2T – 7,5 / 100, v extraviláne, s trvalo jednosmernou premávkou. Na hlavnej trase je navrhnutých 14 mostov v celkovej dĺžke 3,96 km (ľavý pruh), resp. 4,02 km (pravý pruh). Ponad diaľnicu vedú 2 mosty, 4 mosty sú na vetvách križovatky Likavka.

Trasa predmetného úseku vedie v geologicky náročnom území, čo si vyžiadalo spolu realizáciu 11 oporných (6 ks, spolu dĺžka 1,177 km) a zárubných (5 ks, spolu dĺžka 0,717 km) múrov, resp. v rámci hlavnej trasy v závislosti od typu geologického problému aj rôzne návrhy riešení stabilitných opatrení (spolu 10 súborov). Tie najčastejšie spočívali v návrhu kotvených konštrukcií zhotovených zo železobetónových veľkopriemerových pilót v kombinácii s odvodnením dotknutého územia (napríklad drenážne rebrá, odvodňovacie vrty a pod.).

Obr. 3: 101-00(2) Stabilitné opatrenia – Časť F, km 12,086 – 12,294 – výstavba estakády po zrealizovaní kruhových stabilizačných šácht

Boli však použité aj netypické riešenia. Napríklad na zaistenie mierne aktívnych zosuvov v komplexe zosuvného územia tzv. Liskovského zosuvu boli navrhnuté stabilitné opatrenia (označenie F), ktoré zaisťujú stabilitu diaľničného telesa SO 101-00 v úseku km 12,083 – 12,350. V úseku 12,086 – 12,294, ktorý prechádza centrálnou časťou svahovej deformácie, vedie trasa diaľnice mostnou estakádou približne v úrovni pôvodného terénu. V tejto časti sú umiestnené štyri dvojice mostných pilierov – oddelené pre každý jazdný pás.

Založenie pilierov estakády je ochránené proti nežiaducim deformáciám od zosuvných pohybov stabilizačnými šachtami, ktorých konštrukciu tvoria dva šachtové piliere so svetlým priemerom 8,02 m, zrealizované z prevŕtavaných pilót Ø 880 s dĺžkou 16,0 – 19,0 m. Jednu šachtu tvorí 21 ks primárnych (nevystužených) pilót a 21 ks sekundárnych (vystužených) pilót. Po výške sú šachty rozopreté v 4 až 5 úrovniach železobetónovými prstencami. Z dôvodu pôsobenia ťahových síl od zosuvu je navrhnuté prikotvenie ochranných šachiet predpätými 8-pramencovými kotvami.

V šachtách budú umiestnené mostné piliere s kruhovým plošným základom, resp. hlbinným základom (P5), oddilatovaným od šachtového piliera. Základy sú umiestnené v hĺbke 19,0 – 24,0 pod existujúcim terénom na únosnej kontaktnej základovej pôde. Šachtové piliere zrealizoval člen združenia VÁHOSTAV v spolupráci s dcérskou spoločnosťou VHS-Geotech, s. r. o.

Zaujímavým geotechnickým riešením, ktoré je aktuálne už súčasťou sprevádzkovaného pravého pruhu diaľnice v staničení km 13,8 až km 15,275, sú stabilitné opatrenia (označenie H) na elimináciu nežiaducich účinkov tzv. Ivachnovského zosuvu v rámci hlavnej trasy SO 101-00(2) v úseku km 14,562 – 15,275.

Obr. 4: 101-00(2) Stabilitné opatrenia – Časť H, km 14,562 – 15,275 – časť kotvenej pilótovej steny (vľavo), kotvená galéria na už sprejazdnenej časti dvojpruhu smerom na Liptovský Mikuláš a dokončovacie práce na dvojpruhu smerom na Ružomberok (stav zo septembra 2025)

Ide o zaistenie aktívneho prúdového zosuvu nad trasou diaľnice D1 v km 14,850 – 14,950 a komplexu aktívneho plošného zosuvu a čiastkových prúdových a plošných potenciálnych zosuvov, zasahujúcich teleso diaľnice v km 15,000 – 15,110. Prvá časť územia je zaistená zaťažením päty, kotvenou galériou v kombinácii s povrchovým a hĺbkovým odvodnením územia.

Druhá časť je zaistená kotvenou pilótovou stenou v kombinácii s povrchovým odvodnením územia. Opatrenia H, okrem realizácie veľkopriemerových pilót, zrealizoval člen združenia VÁHOSTAV. Na stavbe bolo nevyhnutné zrealizovať možno na prvý pohľad aj kuriózne riešenia. V km 1,699 – 1,845 je diaľnica situovaná v záreze, ktorý je na ľavej strane zaistený objektom SO 249-00 Zaistenie zárezového svahu v km 1,691 – 1,840 vľavo s výškou do 22,0 m.

Obr. 5: Dokopaný zárez v km 1,699 – 1,845, v pozadí most SO 204-00 Most na D1 v km 1,800 – 2,124 a západný portál tunela Čebrať (stav zo začiatku septembra 2025)

Pri jeho postupnom odkope a odkope hlavnej trasy SO 101-00(3) boli v rôznych úrovniach identifikované štyri jaskynné systémy, ktoré podrobne skúmala Správa slovenských jaskýň, Liptovský Mikuláš. Nálezy z nich boli riadne zadokumentované a umiestnené v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši. Jaskyniari tiež v spolupráci s projektantom navrhli a zrealizovali napríklad vyplnenie časti priestorov jaskyne č. 3 betónom ako opatrenie nevyhnutné pre bezpečnú prevádzku budúcej diaľnice, ale najvzácnejšia časť jaskyne zostala uzavretá a zachovaná.

Obr. 6: Výdreva jaskyne 3 pred betonážou v priestore SO 249-00 Zaistenie zárezového svahu v km 1,691 – 1,840 vľavo

Zaujímavosti z realizácie

Vzhľadom na rozsiahlosť stavby a zložitosť navrhnutých konštrukcií sa na stavbe aplikovali viaceré výrobné postupy s využitím rôznych výrobných prostriedkov. Na výstavbu mostov sa použili technológie, resp. ich kombinácie podľa tab. 1.

Jedinečná technológia montáže nosnej konštrukcie sa použila napríklad pri moste SO 216-00, ktorý prevádza hlavnú trasu ponad cestu III. triedy v úseku Liptovská Teplá – Lisková, dvojkoľajnú železničnú trať v úseku Lisková – Liptovská Teplá a rieku Váh. Nosnú konštrukciu tvoria železobetónové prefabrikované nosníky v tvare I, dodatočne spínané na stavbe. Ľavý aj pravý most má rovnako 14 polí s rozpätím 33,0 + 12 × 44,0 + 33,0 m na pravom moste a 33,0 + 4 × 44,0 + 4 × 41,5 + 4 × 44,0 + 33,0 m na ľavom moste. Nosníky vyrobila a spínala spoločnosť VÁHOSTAV-PREFA, s. r. o., montáž zrealizovalo vlastnou technológiou stredisko mostov spoločnosti VÁHOSTAV.

Obr. 7: SO 216-00 Most na D1 nad ŽSR, cestou III/018104 a Váhom v km 12,309-12,910, montáž ŽB nosníkov zhora ponad železničnú trať v úseku Lisková – Liptovská Teplá jednonosníkovým zavážacím mostom JZM

Jednotlivé nosníky sa ukladali pomocou jednonosníkového zavážacieho mosta zhora, čo bolo nespornou výhodou vzhľadom na prekonávané prekážky (bližšie: pokladka-nosnikov-na-moste-216-00-na-d1-hubova-ivachnova). Pri výstavbe jednotlivých stavebných objektov sa použili viaceré typy technológií špeciálneho zakladania, ako sú veľkopriemerové vŕtané pilóty s priemerom 400 až 1 500 mm, mikropilóty, zemné kotvy alebo trysková injektáž.Medzi práce realizované banskou činnosťou nespadali len práce v tuneli Čebrať, ale napríklad aj odťaženie šachtových pilierov v rámci už vyššie zmienených stabilitných opatrení F.

Predĺženie tunela síce prinieslo nevyhnutnosť novej povoľovacej legislatívy a z toho vyplývajúce predĺženie času výstavby, na druhej strane však pomohlo vyriešiť na stavbe nedostatok násypového materiálu potrebného na zabudovanie do zemného telesa hlavnej trasy, keďže množstvo výrubu sa oproti pôvodnému riešeniu skoro zdvojnásobilo. Združenie tento materiál spracúvalo a budovalo priebežne.

Do násypov sa okrem výrubu využíval vykopaný materiál aj z iných stavebných objektov, ktorý sa po predchádzajúcom posúdení zlepšoval zmesným spojivom s následným premiešaním zemnou frézou. Vykopaná prebytočná a nevhodná zemina sa natrvalo uskladnila vo vytipovaných lokalitách v súlade s platnou odpadovou legislatívou.

Na základe dohody v združení, VÁHOSTAV zabezpečoval okrem iných stavebných objektov aj realizáciu konštrukčných vrstiev vozoviek na celej sypanej časti hlavnej trasy a v tuneli Čebrať. Certifikovaný materiál pre vrstvy štrkodrviny a cementovej stabilizácie si vyrábal vo vlastnej výrobni (v miešacom centre) v Liskovej. Asfaltové zmesi vyrábala a dodávala spoločnosť Obaľovačka Martin. Konštrukčné vrstvy vozoviek ukladala spoločnosť VHS-Asfalty, s. r. o.

Záver

Na stavbe pokračujú aktuálne práce na obrusných vrstvách vozoviek, prebieha montáž protihlukových stien, zábran proti vtákom, oplotenia diaľnice, zvodidiel a portálov dopravného značenia. Realizujú sa finálne úpravy svahov vrátane zahumusovania a vegetačných úprav.

Obr. 8: Dokončovacie práce na hlavnej trase v staničení km 0,0 až 1,6 (stav zo septembra 2025)

Dokončujú sa stavebné úpravy pod mostami a pred obidvomi portálmi tunela Čebrať.V samotnom tuneli prebieha montáž jeho technologického vybavenia. Pokračujú práce na informačnom systéme diaľnice, hlavne na oživovaní káblových trás v rámci prenosu dát do SSÚD Mengusovce. Harmonogram stavby mierne komplikuje ešte eliminácia geologickej poruchy v oblasti vetvy LB v križovatke Likavka , kde sa začali práce na realizácii ďalších nevyhnutných stabilitných opatrení.

Na stavbe sa od roku 2013 prekonali a vyriešili mnohé nové zdanlivo neriešiteľné situácie hlavne vďaka konštruktívnej spolupráci objednávateľa NDS, členov zhotoviteľského združenia spoločností VÁHOSTAV, a. s., a OHLA ŽS, a. s., združenia projektantov, stavebného dozoru, Ministerstva dopravy SR, miestnej samosprávy a ostatných dotknutých strán a ich schopnosti spoločne hľadať a nachádzať primerané riešenie každého vzniknutého problému a zároveň si plniť riadne svoje povinnosti.

Po odovzdaní diela sa naplní jeden z cieľov výstavby, a to presmerovať dopravu mimo mesta Ružomberka, čo v tomto prípade prinesie širokej motoristickej verejnosti ušetrených približne 16 minút jazdy pri jazde v smere východ – západ a opačne. Dosiahne sa tiež priame diaľničné spojenie po D1 z Hubovej až po Bidovce v dĺžke viac ako 200 km. V neposlednom rade sa výrazne odľahčí prehustená dopravná premávka v samotnom meste Ružomberok, vedená aktuálne po jednopruhovej ceste I/18, čo prinesie ďalší benefit jeho obyvateľom v podobe zvýšenia kvality ich života a podčiarkne tak vysokú spoločenskú hodnotu realizovaného diela.

Autor: Ing. Mojmír Štefanec; Obchodný riaditeľ divízie Slovensko a člen predsedníctva Slovenskej cestnej spoločnosti

Zdroje:
[1] Dokumentácia pre zmenu stavby pred dokončením
[2] Dokumentácia realizácie stavby
[3] VÁHOSTAV, a.s.
[4] Združenie Čebrať

[5] www.ndsas.sk

Žiadosť o výmaz e-mailu

Moment, prosím, formulár sa nahráva...

Materská spoločnosť:

Dcérske spoločnosti: